• Úvod
• O nás
• Projekty
• Jedlo-témy
• Jedlo-veda
• Zaujímavé linky
• Aj vy nám môžete pomôcť

•• Geneticky modifikované organizmy ••

Geneticky modifikované organizmy sa vyznačujú novými, umelo sprostredkovanými vlastnosťami (alebo vlastnosťou). Boli vytvorené procesom tzv. genetickej manipulácie, ktorá môže byť dvojaká: buď ide o tzv. mutagenézu pri ktorej prostredníctvom pôsobenia fyzikálnych alebo chemických činidiel dochádza k dezaktivácii nejakého génu (génov) alebo o tzv. transgenézu, ktorá spočíva v odobraní „záujmového génu“ z darcovského organizmu, v ktorom sa tento gén vyskytuje prirodzene a v jeho vložení do organizmu príjemcu, u ktorého je záujem, aby mu takto vložený gén sprostredkoval vlastnosť, ktorú „príjemca“ pôvodne nemá. V dnešnej odbornej a politickej diskusii sa pod GMO, v užšom slova zmysle, rozumejú iba produkty transgenézy. Na mutagenézu, ktorá nie je o nič menej kontrovetzná a je široko používaná, sa takto nevzťahuje ani relevantná legislatíva EÚ.

Vytvoreniu GMO predchádzali prevratné objavy v oblasti genetiky, ku ktorým došlo najmä v druhej polovici 20. storočia, pričom išlo predovšetkým o objavenie úlohy, štruktúry a fungovania DNA. K vývoju techník genetickej manipulácie potom došlo najmä vďaka iniciatívam a investíciám veľkých súkromných spoločností, ktoré v tejto oblasti vytušili obrovské podnikateľské perspektívy. Hoci sa genetická manipulácia často predkladá verejnosti ako logické a kontinuálne pokračovanie v tradičných šľachtiteľských metódach, v skutočnosti ide o niečo radikálne nové: kým šľachtiteľské postupy sú založené na prirodzených mechanizmoch a za určitých podmienok by k nim v prírode mohlo dôjsť i spontánne, v prípade GMO ide o zmeny, ktoré sa normálne nemôžu vyskytnúť, pretože často ide o prekonanie medzidruhovej bariéry. Takýmto spôsobom je možné napr. prenášať gény zo živočíchov na rastliny a naopak.

Dnes sa techniky genetickej manipulácie vo veľkom uplatňujú vo viacerých oblastiach, pričom k najznámejším aplikáciám dochádza v medicíne, potravinárstve a v poľnohospodárstve. Ako všetko nové s čím sú ľudia vo veľkom konfrontovaní, i GMO sú predmetom často vášnivých diskusií medzi obhajcami a odporcami, či už spomedzi odborníkov alebo i laikov. Celkovo sa ale dá povedať, že kým farmaceutické aplikácie sú vo všeobecnosti akceptované priaznivo, uplatňovanie GMO v oblasti poľnohospodárstva je stále kontroverzné. Dôvodov je niekoľko: a) v medicíne prebieha celý proces v laboratórnych podmienkach, v uzatvorených priestoroch a preto nehrozí únik nových organizmov do životného prostredia; b) nové farmaceutické produkty sú predmetom skúšok na laboratórnych potkanoch dva roky (ich dĺžka života), ale GMO určené pre poľnohospodárstvo sa na zvieratách testujú iba tri mesiace (a menej), čo nemôže odhaliť eventuálne chronické dôsledky; c) kým v medicíne nedochádza priamo ku konzumácii GMO ale iba jeho produktu (napr. inzulínu), u poľnohospodárskych produktov sa konzumuje samotná rastlina; d) farmaceutické GMO sú presne dávkované a pacient, o ktorom sa vie, kedy a koľko predmetného produktu dostal je sledovaný, v prípade poľnohospodárskych GMO to v žiadnom prípade neplatí.

Poľnohospodárske GMO (geneticky modifikované plodiny GMP) sa v roku 2014 pestovali vo svete pestujú na rozlohe asi 200 miliónov ha čo je približne 18% svetovej plochy ornej pôdy. Ide predovšetkým o kukuricu, sóju a bavlnu, ale na trhu je v ponuke celý rad ďalších GMP, napr. i ryža, cukrová repa alebo vinič. Zo zemepisného hľadiska je zaujímavé, že asi 90% GMP sa pestuje na americkom kontinente, najmä v USA, Brazílii, Argentíne a Kanade. Súvisí to najmä s legislatívou, ktorá je na druhej strane Atlantiku benevolentná kým napr. v Európe je pomerne striktná (viď. nižšie).

Viac ako 99% všetkých GMP dostupných na trhu sa vyznačuje buď toleranciou na nejaký pesticíd alebo tým, že pesticíd produkuje samotná rastlina, alebo kombináciou týchto vlastností. Významná časť pestovaných GMP je tolerantná na Roundup, hviezdny herbicíd americkej spoločnosti Monsanto (napr. kukurica alebo sója RR - Roundup ready), iná veľká časť GMP si sama produkuje insekticíd Bt. Zostávajúce jedno percento GMP sa vyznačuje odolnosťou na nejaké vírové ochorenia, testuje sa napr. vinič odolný proti krátkočlánkovitosti. V tejto súvislosti treba povedať, že skutočne zázračné GMP, ktoré by boli tolerantné na suché alebo slané prostredie, prípadne dávali výrazne vyššiu úrodu, zatiaľ na trhu nie sú, hoci ich biotechnologické spoločnosti už dlho sľubujú. Šírenie pestovania GMP vo svete sa teda deje skoro výlučne prostredníctvom uvedených tzv. pesticídových GMO.

V centre polemiky je porovnanie prínosov a rizík. Skúsenosti zatiaľ nie sú jednoznačné, obhajcovia, najmä lobistické organizácie výrobcov sadív GMO, poukazujú na priaznivé ekonomické výsledky pestovateľov a na údajný pozitívny dopad na životné prostredie (menej pesticídov). Zároveň tvrdia, že konzumácia potravín na báze GMP nepredstavuje žiadne zdravotné riziko, čo vraj dokazuje skúsenosť USA, kde sú tieto potraviny bez problémov konzumované stovkami miliónov ľudí už 15 rokov. Odporcovia argumentujú negatívnymi príkladmi z oblasti rentability (najznámejší je ekonomický neúspech pestovania GM bavlny v Indii), ohrozením životného prostredia (podľa nich je údajná nižšia spotreba pesticídov nanajvýš diskutabilná (skutočnosť, že si plodina produkuje insekticíd sama, znamená, že sa ho do životného prostredia dostáva ešte viac ako pri postrekoch, ktoré sa vykonávajú iba v prípade potreby) a okrem toho dochádza na veľkých územiach strate biodiverzity, ktorá súvisí s voľným šírením GMP do okolitého prostredia pri poľnohospodárskych činnostiach. V Južnej Amerike sa naviac šírenie plôch vysadených najmä GM sójou deje za cenu masívneho odlesňovania.). Diskutabilná je i údajná bezproblémová konzumácia v USA, pretože jej dopad na zdravie Američanov nie je (a nemôže byť) vedecky sledovaný. Faktom ale je, že USA patria medzi oblasti s najväčším výskytom alergií alebo rakovín, k čomu mohli, ale i nemuseli prispieť GMO...

Bezpečnosti konzumácie potravín obsahujúcich poľnohospodárske GMO bolo venovaný okolo 50 000 vedeckých článkov a záverom drvivej väčšiny z nich bolo, že nepredstavuje väčšie riziko ako konzumácia „konvenčných“ potravín. Je ale tiež skutočnosťou, že skoro vo všetkých prípadoch to boli krátkodobé experimenty na laboratórnych zvieratách (max. 3 mesiace). Výsledky niekoľkých málo dlhodobejších štúdií sú ale podstatne znepokojujúcejšie, v poslednej dobe narobila najväčší rozruch štúdia francúzskeho tímu pod vedením profesora Gille-Éric Séraliniho, ktorí počas 2 rokov skúmali dopad konzumácie GM kukurice NK 603 a herbicídu Roundup (v rôznych koncentráciách) na laboratórnych potkanoch. Výsledkom bolo zistenie, že v porovnaní so zvieratami v „kontrolnej skupine“, ktoré dostávali konvenčnú stravu, potkany so stravovacím režimom obsahujúcim GMO a/alebo Roundup sa výrazne skôr a v podstatne väčšej miere stávali obeťami rôznych patológií. Štúdia bola síce odmietnutá so strany regulačných agentúr (ktoré ale pred tým predmetnú kukuricu i herbicíd schválili!) i lobistov priemyslu, ale veľká časť vedeckej komunity ju privítala a ocenila.

S expanziu pestovania GMP vo svete sú ale spojené mnohé ďalšie negatívne fenomény:

• Monopolizácia výroby sadív. Kým pred niekoľkými rokmi bolo vo svete niekoľko stoviek významnejších výrobcov, dnes je 75% trhu v rukách asi desiatich spoločností, ktoré zároveň vyrábajú i pesticídy, ktoré im sú „šité na mieru“.
• Veľmi kontroverzné patentovanie GMP.
• Expanzia na americkom kontinente sa deje za cenu neoznačovania potravín na báze GMP
• Ohrozenie potravinovej bezpečnosti. Predovšetkým v Južnej Amerike sa GMP pestujú najmä ako produkty určené pre export (do Európy na výrobu kŕmnych zmesí). Okrem toho, ide o intenzívne poľnohospodárstvo priemyselného charakteru s minimálnou potrebou pracovnej sily. Množstvo malých roľníkov stráca takto zdroj obživy. Popri tom, viac ako 30% GM kukurice z USA je určených na výrobu biopalív. Dnešné GMP preto v žiadnom prípade nie sú, protiklade s tvrdeniami propagandy, riešením „hladu vo svete“.

Európska únia ostala do značnej miery ušetrená od expanzie pestovania pesticídových GMP. Je to okrem iného dôsledok známych potravinárskych škandálov (najmä choroby „šialených kráv“) pretože vďaka nim sa verejná mienka stala „citlivá“ na rôzne potravinárske „inovácie“. Postupne bola prijatá legislatíva, ktorá zaviedla aspoň zdanlivo striktnú procedúru hodnotenia nových GMP a najmä uzákonila povinnosť označovania potravín na báze GMP. Táto povinnosť sa ale nevzťahuje na mäsové a mliečne výrobky zo zvierat kŕmených GMP, čoho plne využívajú najmä pestovatelia GM sóje na americkom kontinente. Dnes sú jedinými GM plodinami povolenými na pestovanie v EÚ kukurica Bt (MON 810), a zemiaky Amphora určené na nepotravinárske účely. Celkove ale plochy vysadené kukuricou MON 810 v EÚ klesajú, čo je dôsledok nedostatočného odbytu. Podľa rôznych sondáží, drvivá väčšina Európanov nechce mať na svojom tanieri potraviny na báze GMP.

Zdroje:
Ferenčík Igor a kolektív „Národný rámec používania geneticky modifikovaných plodín na Slovensku“, Veda, Vydavateľstvo SAV 2009
Robin Marie-Monique, „Le Monde selon Monsanto“, Editions La Découverte, Paris 2008 a 2009
Séralini Gilles-Éric, « Ces OGM qui changent le monde », Éditions Flammarion, Paris, 2010
Vélot Christian, « OGM un choix de la société », Éditions de l'Aube et l'Abbaye de Jouïr, 2011